Puzzle ako učebná pomôcka
Zvoní. Učiteľka vchádza do triedy. Rozdá deťom krabice s puzzle. Najbližšiu pol hodinu majú deti nosy zaborené do malých skladačiek a snažia sa z nich vytvoriť krásne obrázky. Záverečné minúty prebehnú v živej debate o tom, čo sa im podarilo, ako sú spokojní, ako sa cítili a čo sa pri tom naučili…
Čo poviete, keby ste boli deti, páčila by sa vám taká hodina?
Raz som pri návšteve svokrovcov objavila staručké puzzle. Staré ako Praha:). Keďže som mala práve dlhú chvíľu, tak som sa do nich pustila.
Tie krásne, skoro rovnaké plochy, začali samozrejme veľmi rýchlo skúšať moju trpezlivosť. Strávila som pri nich kopu večerov a postupne som si uvedomovala, čo všetko sa dá pri skladaní puzzle naučiť:
- Vnímavosť a citlivosť na detaily
Človek sa pomerne rýchlo naučí rozlišovať a vnímať malilinké detaily, ktorými sa jednotlivé kúsky líšia (farba, čiarka, tvar,…). Kým som poskladala oblohu, bola som schopná rozoznať hádam 10 odtieňov bledo modrej :).
2. Trpezlivosť a vytrvalosť
To je asi prvé, čo ľudí pri skladaní puzzle napadne. Bez nich sa dajú postaviť hádam len takého… 🙂
Obidve sú vlastnosti, ktoré ja moc nemám. Moja obľúbená modlitba je „Bože daj mi trpezlivosť…ale hneď!“. 🙂
Viackrát sa stalo, že som 1500-tý krát márne skúšala nejakú skladačku niekam trafiť a už už som to chcela vzdať. Ak som dokázala ešte chvíľu vydržať (prekonať pomyslený bod zlomu), zrazu sa začalo dariť. Žeby odmena za vytrvalosť?:)
- Nadhľad a iný uhol pohľadu
Keď som sa postavila zo stoličky, pozrela na obrázok z väčšej výšky alebo z boku, zbadala som veci, ktoré som dovtedy nevidela. Niektoré veci vyzerali z iného uhla tak samozrejme a skladačky do seba krásne zapadli. Stalo sa vám to už niekedy? 🙂
- Netlačiť na pílu
Môže sa to zdať ako protiklad bodu 2, ale všetci vieme, že keď sme z nejakej práce už veľmi unavení, začíname sa cítiť zle, veci sa babrú, … treba si dať pauzu, robiť niečo iné, oddýchnuť si a potom sa k tomu vrátiť. Možno by bolo fajn učiť deti už odmala body 2 a 4 rozlišovať.
- Spestriť si monotónnu činnosť
Meniť kúsky obrázka, ktoré skladám (oblohu, domy, vodu, …), stranu (sprava, zľava, hore nohami,…), spôsob (hľadanie obrázkov, skúšanie tvarov,…)…to všetko boli drobnosti, vďaka ktorým to nebola stále rovnaká činnosť. Takáto zručnosť by sa mohla deťom v budúcnosti zísť.
- Rozdeliť veľký „problém“ na malé
Poskladať celý obrázok môže byť ťažké, ale malý kúsok domčeka, vody, veže, … to sa predsa dá. 🙂 A babka k babce …Takýto postoj k problémom či ťažkým situáciám môže deťom určite pomôcť.
- Posúvať vlastné hranice
Niekedy to bolo ťažké, nešlo mi to, štvalo ma to a rozmýšľala som prečo to vlastne robím (však to mala byť zábava?!) 
Vždy sa dostavil silný pocit „Keď toto dokážeš, dokážeš všetko“. Môže sa to zdať banalita, ale bod 2 bol vždy mojou slabou stránkou. A môžem povedať, že pocit, že všetko dokážem vo mne trvá aj niekoľko mesiacov po doskladaní. 🙂
Čože aj na matematike?
Mnohé z vymenovaných vecí vnímame my dospelí ako samozrejmosť ale deťom samozrejme nie sú. Toto je nápad na jednu z hravých možností, ako sa im tieto princípy dostanú pod kožu.
Možností na akých hodinách sa dajú puzzle zaradiť je veľa. Dá sa s tým pracovať napríklad na výtvarnej, kde vnímajú aj krásu obrázka. Ak to nie je fotka ale maľba, stačí pár slov o vytvorenom obrázku (doba, autor, štýl,…) a deti si to zapamätajú skôr, keďže majú k danému obrazu už v tej chvíli vzťah.
Ďalšia možnosť sú hodiny etickej výchovy. Toto je predmet, ktorý mnohým učiteľom robí vrásky a majú problém so zaujímavou náplňou hodín (sama som ten problém mávala). Je možné venovať práve záverečný 10 minút debate o tom, ktoré zo spomenutých bodov si uvedomujú. A ak by sa väčšie puzzle skladali v skupinách a pridal by sa teda aj aspekt kolektívneho ducha a spolupráce, to by už bol iný level. 🙂
No a ak by to bol obrázok ľudského tela, geometrických útvarov, či portrét Napoleona, mohlo by to byť krásne spestrenie hodín biológie, matematiky, či dejepisu.
Komentáre