Nechcela som sedieť za sklom

Dnes som viac ako kedykoľvek inokedy presvedčená, že človek by mal robiť to, čo ho baví. Pritom je tak super robiť prácu, ktorá človeka baví, napĺňa a dáva mu zmysel. A výborné je vedieť ju robiť dobre.

Po mnohých rokoch ako školiteľka a trénerka v jednej veľkej finančnej inštitúcii som sa dostala do štádia, že prácu trénera či školiteľa (ako si to už kto nazve je na ňom) naozaj ovládam. Je v tejto dobe už pre mňa ľahké zostaviť krátku prezentáciu ale aj niekoľkodňoví tréning, či niekoľko mesačný vzdelávací projekt tak, aby bol zaujímavý aj efektívny zároveň.

A nie len, že to je pre mňa ľahké, je to pre mňa aj veľmi vzrušujúci proces niečo od nuly tvoriť. Mať niekde na konci cieľ, ktorý chcem dosiahnuť a plánovať od prvého kroku, od prázdneho papiera celý proces a postup. Vymýšľať, čo kedy ľuďom povedať, čo sa opýtať, kedy zaradiť hru....tak aby so všetko dalo zmysel, bolo zábavné a hlavne splnilo svoj účel a ľudia získali kopu nových vedomostí a zručností. 

 Keby mi niekto v roku 2006 povedal, že toto dokážem asi by som mu zaťukala na čelo.

Pracovala som v tom čase v jednom odbornom vydavateľstve, kde som organizovala rôzne semináre a kurzy. Robila som ohľadne vzdelávania všetko - vymýšľala témy, zháňala lektorov, robila kalkulácie, marketing, zabezpečila hotely, fakturovala platby – proste naozaj všetko okrem toho, čo som naozaj chcela – samotného prednášania!!!

Vždy keď prebehol ranný zmätok vítania hostí, doladenia všetkých organizačných drobností a seminár konečne začal, ostala som chvíľku sedieť a stále si v hlave opakovala, že ja chcem byť tým lektorom a trénerom a nie riešiť všetko ostatné. Nie sedieť za sklom školiacej miestnosti a sledovať školiteľa a predstavovať si seba na jeho mieste!!!

Akurát som netušila ako sa k tomu dostať. A skôr som si vravela, že to nikdy nepôjde, lebo však vôbec neviem ako sa to robí. Nechápala som ako to tí ľudia robia, že sa tak sebavedomo postavia pred 10-15, niekedy 100-150 ľudí a rozprávajú čo majú, neboja sa otázok od ľudí, neboja sa od ľudí na školení niečo žiadať (názor, nápad, aktivitu - bŕŕ).

Dlho som sa utápala v rozpore, že by som to strašne chcela robiť ale bola som presvedčená, že by som také niečo nikdy nedokázala.

A vďaka môjmu večne nízkemu sebavedomiu som v tej dobe nebola presvedčená o tom, čo už dnes na 100% viem – a to že keď človek niečo chce vedieť, tak sa to proste naučí.

A potom som v práci stretla jednu trénerku komunikačných a motivačných tréningov. Často som s ňou na tú tému debatovala. Vďaka tomu som získala prvý základný obraz, ako sa tréningy soft-skills zručností robia.

Dala som výpoveď a šla za svojim snom

Keď sa na to pozerám spätne, bol to asi dosť odvážny krok. V čase, keď som začala chodiť na pohovory na prácu školiteľ/tréner, som žiadne školenie nerobila a pár ich videla ako divák. Ale šťastie praje odvážnym a po niekoľkých pokusoch ma zobrali. Aj keď do firmy, kde ma nakoniec zobrali, som musela poslať životopis 3 krát, aby si všimli moju maličkosť. 🙂 

A tak som strávila v jednej nadnárodne finančnej spoločnosti 7 rokov ako trénerka a školiteľka. Tu som stretla neskutočne úžasných ľudí a  naučila som sa o vzdelávaní dospelých viac ako dosť.  Mám síce pedagogickú fakultu a 3 roky praxe ako učiteľka ale až tu som pochopila mnohé princípy skutočne dobrého vzdelávania. Vzdelávania, ktoré je praktické a užitočné, efektívne, rešpektujúce k účastníkom a zároveň aj veselé a zábavné.

Mať tú česť vzdelávať druhých ľudí a pomáhať im ďalej rásť v tom, čo chcú a potrebujú je krása nad krásu 🙂.

 Je pre mňa úžasné vidieť, ako som dokázala za spomínaných 7 rokov profesne aj osobnostne vyrásť.  A preto ponúkam svoje rady a tipy ako sa stať dobrým školiteľom a trénerom zo všetkým čo k tomu patrí na svojej stránke aj v tomto ebooku (práve sa na ňom pracuje:).

P.S. Občas sa spätne obzriem aj za svojou učiteľskou praxou. Keby som vtedy vedela o vzdelávaní to čo teraz...... Preto verím, že informácie z môjho ebooku budú užitočné aj pre ľudí, ktorý sa venujú vzdelávaniu detí a mládeže.