Krušná výchova? Čo to má so smiechom na školení?

Dnes v kostole sa okrem iných čítal aj tento text:

Pravda, každá výchova v prítomnosti sa nezdá radostná, ale krušná; neskôr však prináša upokojujúce ovocie spravodlivosti tým, ktorých ona vycvičila.             (Hebr 12, 5-7. 11-13)

Bez mučenia priznávam, niekedy v kostole trošku „driemem“ a som myšlienkami mimo, ale toto ma zaujalo.

Naozaj to takto musí byť?

Nemôže byť výchova detí radosť?

Dôležitý dospelák…

Naozaj musím byť pri deťoch za toho dôležitého, vážneho a trochu zachmúreného dospelého, ktorý deti karhá, poúča, diriguje a nesie na pleciach to obrovské bremeno zodpovednosti za jeho výchovu?

Pre toto presvedčenie sa väčšina učiteľov tvári tak vážne a prísne? A nielen učiteľov v školách…

Vo svojom predchádzajúcom zamestnaní som strávila v jednej a tej iste firme mnoho rokov ako školiteľka a chvíľu ako obchodná riaditeľka pre jeden región. A tak som sa s tými istými ľuďmi stretala z viacerých strán. Okrem mnohých iných veľmi zaujímavých pohľadov, ktoré mi to prinieslo, si hrozitánsky moc pamätám jeden…

Vôbec sa už netváriš tak dôležito

Je istý chalan. Volajme ho Roman. On sa tak totižto naozaj volá.:) Stretávala som ho na mnohých mojich školeniach, keď nastúpil do našej firmy. Bol veľmi šikovný, a taká veselá kopa. Niektorým sa možno zdal trochu šibnutý ale bola s ním vždy veľká sranda. A robotu vždy robil s plným nasadením.

Jeho prístup k životu mi je v mnohom sympatický a patrí k super ľuďom, ktorých som v živote stretla. A okrem to, mať na školení takého „típka“ je vždy veľmi fajn, lebo veľmi pomáha k dobrej atmosfére.

Postupne sa vypracoval a tak sa stalo, že počas môjho riaditeľovania sme sa znovu stretli. Teraz už ako kolegovia…ja riaditeľ, on riaditeľ. Paráda. Boli sme spolu na jednej pracovnej akcii, ktorú manažovali moji bývalí kolegovia školitelia. Zrazu som bola takpovediac na druhej strane. A tu Roman zo seba dostal: „Dani, však ty si vlastne úplne fajn baba a je s tebou sranda. A vôbec sa už netváriš tak dôležito a vážne.“

Čože??????

Asi mi to malo lichotiť, ale viac to bola pre mňa v dobrom riadna facka. Nikdy som sa nepovažovala za dôležitú a vážnu. Ani som za takých nikdy nepovažovala mojich kolegov školiteľov. Boli sme práve že skvelá a hodne veselá partia. Je možné, že nás účastníci videli inak? Naozaj som pôsobila dôležito a vážne?

Je možné, že tá zodpovednosť za výsledok školenia znamenala zvesené kútiky a stratu zmyslu pre humor? Že to teda na školení nebolo radostné, ale krušné? A tešiť sme sa mali až z uspokojujúceho ovocia?

Keď nejde o život,…

Verím, že to tak byť nemusí. A ak som to sama tak niekedy robila, tak ma to trošku mrzí. Ale zároveň viem, na čo si mám do budúcnosti dávať pozor.

Som Romanovi za tú vetu neskutočne vďačná. A moc sa snažím netváriť sa tak vážne, a aj akékoľvek náročné školenie odviesť s úsmevom a s ľahkosťou.

Vnesme viac smiechu do nášho života a berme ho s ľahkosťou. Veď predsa, keď nejde o život, ide o….